Gambling a trest. Časť 1. - Smrť.

Autor: Gabriel Ambler | 10.1.2018 o 13:40 | (upravené 18.1.2018 o 15:20) Karma článku: 1,87 | Prečítané:  260x

"Koho najviac milujeme, tomu najviac ubližujeme."              Fiodor Michajlovič Dostojevskij, spisovateľ, človek, gambler.                                             

    Znovuzrodíme sa ti na odvrátenej strane Luny, láska! Príď, nesmieš sa báť, odrazíš sa a letíš, letíš... dopadneš do Tycha, prekrauluješ more Mrakov, Cháron ťa prevezie cez oceán Búrok a už je to len na skok, ako z Popradského na Brnčalku po červenej. Budeme ťa čakať hoci aj večnosť, mikrosekundu, miliónročie! Čas tu nemá okovy, plynie sťa príboj - vlnka k útesom Spomienok, vlna do hlbín Zabudnutia. Ľúbim ťa, verím ti, nikdy som nikomu tak...

     Miláčik, prečo si zrazu... čo sa stalo? Už plachtím, vydrž! Raketoplán, v okne chlapík... huláka ako Veľký Mufti na geriatrických mítingoch na Pasienkoch: "Drbni majland do Djokoviča, kámo, rozbije Škóta na atómy!" Jasné, Drakov slovník... čo mi šibe? Vedľa stojí na debilka vyčesaný manekýn bez krku, s hranatým ksichtom, hučí o dvadsať decibelov slabšie: "Tlak aj pulz má príšerný, v akej prdeli ste boli doteraz?" Čóóó!? "Na vašom mieste by som sa zaoberal manželkou." Kde to odznelo? Kedy? "Vy ste ešte tu? Vy tu už nijako nepomôžete!" Komu, pre Budhu, komu?

     Áááu, pekelne tvrdé pristátie, som na Mesiaci. Makaj, rýchlo do vody! Aha, Ariela, čosi mi šepká: "Ja zomriem, zomriem..." Nie, moja, prosím, dýchaj! Už len minútku, Kramáre sú za rohom. Tam je prievozník, sám veľactený docent Luxík, bývalý pedagóg z Technickej univerzity a vraj aj zapálený informátor Štátneho Teroristického Buzerkomanda (ŠTB). Hehe, sedí v pretekárskom člne mokrej Formuly 1 Powerboat, na sebe fialové tričko s čiernym, kaligraficky vyčačkaným nápisom "Viky je stávkovanie", dement... "Hraj u nás, vo Viky neprerobíš, musíš vsadiť všetko, rozumieš? Všetko!"

     Šmariť pár euráčov na tiket? Nikdy viac, no uraziť ho nesmiem: "Nie, vďaka, ale hodíte ma..." "Keď nechceš tipovať, plávaj, blbe!" Tlčie ma veslom po hlave... načo mu je... Míňa sa mi kyslík, topím sa v lepkavom mrkvovom džúse... nenávidím ho, už od čias školskej družiny! Zaprdená trieda, súdružky vychovávateľky, kápovia, koncentrák...

     Kam to padám? Obrovská hala, prične, na stene ohákovaný kríž, vychudnuté detské postavičky, skôr kostry... ach, Bože, dievčatko vyzerá ako... "Oci, papať, papať, ocinko... plosím, plosím!" Čo mám spraviť, Danielka moja? Netuším... dofrasa! Ľúbim ťa, prečo sa nedá nič... prepáč... Aká krásna, nebeská melódia! Anjel monotónne odrieka: "If I speak at one constant volume, at one constant pitch, at one constant rhythm right into your ear, you still won't hear, you still won't hear...", čo dopekla... kde som to? Posteľ, vankúš premočený, v očiach soľ... ahá, mobil, personalizované zvonenie. Faith No More, A Small Victory, takže volá Drak. Po čom môže túžiť o... o štvrť na polnoc? Vlastne to viem...

     "Jéj, ty si zdvihol, milujem ťa! Prosím, potrebujem pomoc, som v riti, mŕtvola, chápeš? Skapem, zdochnem, bźźź..."

     Slová sa zlievajú do bezvýznamového bzučania. Pointa je klasická, zase čosi prehral, no detaily sa odrážajú od farmakologickej bariéry, Sanval je bomba. Musím ho stopnúť, ale ako? Počkám na nádych... ideš!

     "Počuj, brácho, daj pokoj! Janka je..."

     Vyrozprávam mu v štyroch vetách ideu dňa, no veľmi ho nedojme:

     "Ježíš, kámo, to mi je ľúto, sorry, že otravujem, ale musím... oni ma zabijú, fakt, zabijú, a nie iba mňa! Majú ma prečítaného, svine mafiánske, dodrbú aj Martinku a Vierku, pochop, ony za to nemôžu! Teraz mi len rozmlátili ksicht a vykĺbili dva prsty, no nabudúce motorová píla a moju filcku vraj rozšukajú na rešeto a nakoniec ešte pretiahnu žeravým kutáčom, že horúci sex. A dcérku zavrú do pivnice, vyhladujú na smrť... má tri roky! Smiali sa, ale urobia to, ich nepoznáš!"

     Čo to splieta? Nie, dozadku, žiadne dievčatko tu už od hladu nezomrie! Hm, dosť zlé, lenže zaspávam, niet síl...

     "Ale ja..."

     "Áno, jasné, môj problém. Kľudne ma potom zapichni, no Martinka a Vierka nič... bééé..."

     Rozfňuká sa ako mimino. Stodesaťkilové, dvojmetrové! Takto znetvorí chlapa beštia Vikynka...

     "Pozri..."

     "Hajzli, rovno mi povedali, kde žena pracuje, kedy chodí na zumbu a kam drobec do škôlky! Rehotali sa, keď mi lámali malíček... mrdať na bolesť, ale prečo ich, čo s tým majú? Mňa nech picnú, no oni sú chuji a zmasakrujú aj decko, chápeš? Pomôž mi, prosím, nikdy viac to nespravím! Zmáknem pre teba všetko na svete, modré z neba, hocičo, len pomôž, prosím, kvôli babám! Mám iba teba, ostatní na mňa serú. Aj naši, už mi nevenujú nič, ani šlohnúť nedovolia a musím zohnať prachy do soboty, inak sme v péčku, rozumieš? Som na odstrel, len sa zahlušiť, no oni ich rozbijú tak či tak, chápeš?"

     Veď hej, ale momentálne sa nedá. Nevládzem! Hučím mu to priamo do ucha, čo nepočúva?

     "Ja..."

     "Prosím, prosím... fakt som tie lóve plánoval vo firme drbnúť do akcií NDSE, za týždeň narástli po Neptún, no žičli mi úbohých dvadsať litrov, jak prd. Skúsil som Tsongu a ten fas pukol doma v Paríži s Davidenkom tri šesť dva šesť. Strašne ťa prosím, za Martinku a Vierku, toto si nezaslúžia!"

     Konečne som sa prebral. Teraz to debilovi vytmavím:

     "Doriti, pusti ma k slovu! Som na dne, príšerne sa mi chce drichmať, mám v sebe dve oblbovadlá. Vieš, čo sa stalo, tak nerýp! Zajtra pokecáme, alebo pozajtra..."

     "Už dnes je neskoro, kámo, prosím, mysli na kočky! Na mňa sa vyondi, ale im pomôž, prosím, prosím... ja ťa prosím na kolenách! Potrebujem ťa, ony ťa potrebujú, rozumieš? Mňa zadrbú, ich zmrzačia, sú to vymletí chuji na steroidoch, chápeš?"

     Hm, ja áno, no ty...

     "Dement, ako si sa zaplietol s takými vypatlancami?"

     "Neboli prachy a register mi dodžubal záznam. Banky mi už nepožičajú, ani Provident, a chlapík čo u nás investoval pozná... do pízdy, to je jedno, proste som to zobral, nemôžem vrátiť, a oni sa neserú jak byrokrati. Majú iné metódy, prosím, pomôž! Hrozne ťa prosím, za Martinku, za Vierku..."

     Dofrasa, dokážem plakať, spať, nie klábosiť o cudzích fekáliách! Asi sa ho nezbavím, musím čosi vydumať:

     "Čo polícia?"

     "Ti drbe? Zabudol si, kde sme?!"

     V Brátislave, staréc. Má recht, Kaliho parta ho nespasí.

     "Koľko ti chýba?"

     "Urobíš to pre mňa? Fest veľa, ale fakt treba, oni by nás rozbili na prach. Budem navždy tvoj dlžník a otrok, spravím hocičo, vážne..."

     Najlepší kamoš? Somár strelený je to! Ja ho raz...

     "Sklapni, débo, chobotiny husti do šéfa! K veci, koľko?"

     "Tridsať tisícok ma mesiac podrží nad vodou. Štyridsať ma zachráni."

     No cipána, čo kradnem? Nie som John D. Rockefeller, ani džejentý...

     "Toľko nezoženiem!"

     "Však máš firmu..."

     Áno, vykorisťujem proletárov a doma každý večer vo fraku a cylindri hulím havanu rozvalený na mechoch päťstoeuroviek. Skúsim mu to vysvetliť:

     "Štvrtinu programátorskej dielničky, nie tlačiareň peňazí! Vlaňajší zisk som už takmer minul. Navyše splácam spotrebný úver..."

     Spotrebný? Čo ten list? No teda...

     "Prosím, brácho, prosím, veľmi prosííím... nevieš si požičať?"

     Tak ja si mám... čo mu hrabe? Hoci... Fatrabanka, to by šlo! Jasné, veď Martinka je fajn. A Vieruška... po takom bambuľkovskom dievčatku som túžil aj ja... ach, Danielka... Musím, proste musím!

     "Môžem ti posunúť úver vo Fatre. Núkali dvadsať litrov, no asi by dali i viac. Teraz ma nechaj spať. Zajtra skočím na pobočku, poobede ti zavolám a dohodneme podmienky."

     "Sľubuješ?"

     Ešte mi aj neverí, no fasa.

     "Máš moje slovo."

     "To by si pre mňa spravil? Kámo, žeriem ťa, díky moc, ja už nikdy..."

     Ale toto fakt počúvať nemienim. Kretén!

     "Čo nikdy, ty pako? Nerobím to pre teba, ide o Martinku a Vierku. Fest zlaté baby, vôbec si ich nezaslúžiš! Musíš Maťke vyzvoniť, čo si zač, lebo jej to vyklopím sám! Jak prašivá hyena, nie je ti zo seba na grcanie? Topíš sa v žumpe a chytáš sa všetkých naokolo, ťaháš ich do sračiek. Preber sa, vole!"

     "Máš pravdu, amígo, prepáč. Zmením sa, prisahám! Už žiadne tipovanie, žiadna mafia, na to vezmi jed!"

     Naivné odžuby, frázy... páľ do opičej prdele, chcem drichmať!

     "Oukej, to neriešme. Musím ísť do postele, aby som za Jankou nedorazil ako mátoha. Dopo zajtra, debil!"

     "Vďaka, si skvelý! Pozdravuj žienku a nech sa drží."

     Hm, skvelý... len či náhodou nie skôr idiot...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žijú inde, ako kandidujú. Budaj či Aufrichtová hovoria o antikampani

Mestský poslanec Hanulík sa presťahoval, v novom bydlisku kandiduje na starostu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Posadnutosť Slovákov trvalým pobytom nemá hranice

Dobrý kandidát sa nespozná podľa občianskeho.

DOMOV

Kiska vymenoval za profesora aj usvedčeného plagiátora

Vanderka sotil dôchodcu a kopíroval texty.


Už ste čítali?