Gambling a trest. Časť 3. - Zachmúrená tvár Mesiaca.

Autor: Gabriel Ambler | 27.1.2018 o 10:50 | (upravené 27.1.2018 o 10:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  37x

"There is no dark side of the moon really. Matter of fact  it's all dark."                                         Pink Floyd, The Dark Side Of The Moon, Eclipse.

     Normálni, správni, testosterónom nafutrovaní samci už v maternici cítia potrebu zhotoviť syna, pokračovateľa dynastie, následníka trónu... asi nie som poriadny chlap. Odjakživa snívam o dcérke. Dobre si pamätám, aké neplechy vyvádzal apkovi jeho vlasatý rebel, takže nemienim niečo podobné zažiť na vlastnej koži. Baby sú lepšie. Hoci v puberte občas zazerajú na ocinkov s posmešnou ľútosťou v kukadlách, väčšinou ich zahŕňajú láskou.

     Aj Janča túži po malej víle, nežnom dievčatku... v každom detaile sa zhodneme, iba meno nevyberieme rovnaké. Ja preferujem kvalitu, ale keďže drahá polovička chce zostať mojou jedinou Jankou, nájde v kalendári čosi iné, vraj ešte krajšie. Daniela! Prečo nie, štítok ako štítok...

     Plán operácie "Drobček" je schválený, nádejná mamička šmarí do koša hormonálne cukríčky Dajána päťatridsať a netrpezlivo čakáme, kedy a s čím priplachtí pán Bocian. Brodivé vtáky však na nás dlabú! Trochu znervóznieme, veď takmer všetko sa nám darí na prvý pokus a čestné prehry či remízy neakceptujeme. Začne nám to vŕtať v makoviciach, hlavne ženuške.

     Najprv pošle na vyšetrenie mňa. Pre supermužov a ich mohutné egá boľavá trauma, no mne je to fuk a spokojne ľavou nohou vkročím do ejakulačnej miestnosti. Veľmi ma prekvapia časopisy, čo tu stavajú do pozoru inštrumenty úbožiakov bez fantázie - žiadna jemná erotika, spútaný a bičovaný latex! Čo už, aj fanúšikov sivých odtieňov zrejme trápi neplodnosť...

     Skúmavku darujem sestričke, o pár hodín nám oznámia verdikt - som v poriadku. Teraz musí za doktormi behať Janka, no a už od druhého sa vráti zdeptaná. Prognóza je taká nepriaznivá, že sa pripravujeme na asistovanú reprodukciu, ale starý dobrý sex a Matka Príroda problém vyriešia. Trinásteho apríla mi v práci zazvoní mobil. Chvíľu nechápem, čo tam tá moja divožienka kričí, je to prihlučné, nezrozumiteľné... až po minútke si uvedomím, že sa stanem fotrom. Hneď letím domov, len ešte skočím do obchodu po šampus a srdce sebca mi plesá. Túto fľaštičku vyslopem sám!

     Zrazu je život ružový - bruško rastie podľa harmonogramu a my slzíme nad fotkami z ultrazvuku. V júli nám lekár prezradí, že asi budeme mať dcérenku, no a v auguste to potvrdí naisto. Tešíme sa nepredstaviteľne, ale...

     Janka sa stále častejšie cíti zle, tŕpnu jej lýtka a kolíše tlak. Raz dokonca na matike pred žiakmi začne krvácať. Dosť ju to vyplaší, no nestratí duchaprítomnosť - nechá sa direktorovou limuzínou odviezť na Kramáre, ja za ňou uháňam  z roboty ako skokaínovaný šarkan. MUDr. Pohoďák nás však upokojuje. Nič mimoriadne sa nedeje, pacientka by len mala viac polihovať, takže nech si za ňu v škole čo najskôr zoženú náhradníka. A čo s hypertenziou? Naordinuje jej prehliadky u gynekológa a internistu, no a v prípade pochybností musíme okamžite utekať k nim či na pohotovosť.

     Na Všechsvätých si naplánujeme návštevu maminy, ale Januľke je už od rána mizerne. Nemienime provokovať osud natriasačkou na vidieckych cestách-necestách, tak radšej zostaneme v meste, pripravení vyštartovať do špitálu. Ustarostená polovička leňoší na gauči pri telke a nálada sa jej zlepšuje. V pondelok napochoduje na kontrolu k internistovi, ktorý rozptýli aj posledné zvyšky obáv - srdiečko maká ukážkovo, výsledky testov sú v norme, všetko funguje sťa švajčiarsky orloj. Domov dotancuje vysmiata a plná optimizmu.

     Keby sa ujo felčiar netváril ako majster sveta, večer by sme po prvých kŕčoch cválali do nemocnice. Takto ma žienka nechce zbytočne budiť. Navarí bylinkový čajík, dožičí si horúcu sprchu a z postele ma vydurí až vtedy, keď je už od bolesti modrá. V aute šepká, že zomrie. Presvištím z Lamača na Kramáre za dlhočizných dvesto sekúnd, prudko zaflekujem pred bránou, dovlečiem Janku dnu, no a chlapík na príjme sa  z jej tlaku dokadí. Milión na stotisíc a pulz šialený! Hneď do nej pchajú akúsi injekciu, infúziu, kyslík, šmaria ju na prenosné ležadlo, strkajú do výťahu... držím ju za ruku, ale asi ma nevníma, oči má zatvorené. Hore prevzácny náklad šupnú do dvojkrídlových dverí, kde už ja nesmiem. Krídla sklapnú a som sám.

     Stojím na chodbe azda aj polhodinu. Zúfalo bezradný, vôbec netuším, čo robiť. Potom vybehne krpec v špinavom plášti:

     "Vy ste ešte tu? Poďte, zveziem vás dole, vy tu už nijako nepomôžete."

     Jasné, ja nie, ale snáď špičková medicína...

     "Pán doktor, bude maličká v poriadku?"

     Udivený pohľad, súcitný hlas:

     "Nie som síce MUDr., no poviem vám, že na vašom mieste by som sa zaoberal skôr manželkou."

     Zrazu situáciu pochopím. Chytí ma triaška, sotva sa dotackám k Oktávii. Bez drahej polovičky sa do Lamača plazím ako slimák, dobrých pätnásť minút... v bezpečí bytu sa zvalím do kresla a hypnotizujem strop. Najradšej by som sa vrátil do špitálu, no ten odomknú až ráno. Nakoniec si aspoň trochu pospím, budík ma zburcuje o šiestej. Ja blbec, zabudol som ho vypnúť, o siedmej hrám tenis s Mirom! Brnknem mu, že... nie, pôjdem tam a vybúcham zo seba strach aj hnev.

     V ľavom vrecku loptičky, v druhom mobil... o pol ôsmej sa rozospieva. Pink Floyd, Wish You Were Here, takže Janka! Zase ma zasiahne miliarda voltampérov - je tu, neopustila ma, chvalabohu! Ale ten záhrobný tón...

     Ledva jej rozumiem. Budú ju operovať, len čo sa znormalizuje tlak. No bábätko je... počujem iba vzlyky! Zmeraviem, podlomia sa mi kolená. Kým nás prerušia, vyžmýkam z hlasiviek osem slov - letím za tebou, drž sa, prosím, ľúbim ťa! Stihne šepnúť, že aj ona mňa, potom jej už sestrička telefón skonfiškuje. Vraj by ju v momente vyrazili.

     Samsung utopím vo vačku, nahádžem veci z lavičky do tašky a zamierim k šatni. V hlave vzduchoprázdno. Vidím, ako Mirec otvára ústa, ale uši neslúžia... až po chvíli si uvedomím, že sa pýta, či je šlus. Nadnes hej, musím fičať, lebo... len zalapá po dychu, necekne nič. Vleziem pod sprchu. Pustím naplno vrelú vodu, pozriem hore, nechám si ju tiecť do očí... mieša sa s rovnako horúcimi slzami. Už mi to došlo.

 

 

   Rútim sa mestom, myslím na dcérušku. Nikdy neodhalí žiadne z úžasných tajomstiev života! Nezistí, že dokáže byť čarokrásny, no aj krutý, nedostane príležitosť radovať sa, smútiť, milovať, nenávidieť... ktovie, v akých scénkach by si zahrala častejšie...

     Kádrovacia a prehováracia desaťminútovka strážnych psov na ARO obmäkčí, presedím tam pri ultramodernom lôžku celú večnosť. Zdá sa, že po duševnej stránke je na tom žienka prijateľne. Janka je tvrdá tatranská povaha, statočná bojovníčka - už sa vyhrabala z najhlbšej depky a pochopila, s kým má tú česť. Plač a ľútosť počkajú, najprv treba šlohnúť kosu a vylepšiť fasádu urodzenej barónke Zubatej. Ale jej tlak, cipána... vyšší ako v rozpálenom papiňáku...

     Okolo piatej sa doktori uznesú, že už ďalej váhať nemôžu. Mňa vypoklonkujú na chodbu, pacientku premiestnia na operačku. Pochodujem od steny k stene asi storočie, vzývam nebesá, zatínam päste... konečne sa vo dverách ukáže biely plášť. Keď ma zbadá, neveselo sa usmeje a zdvihne palec.

     "Nateraz je stabilizovaná, najbližšie dva dni rozhodnú. Má mocný organizmus a železnú psychiku, nevzdáva sa."

     Dofrasa, štyridsaťosem hodín neistoty? Ja sa zbláznim...

     "Čo sa stalo? Čo jej hrozí? Povedzte, prosím!"

     "HELLP syndróm, silný. Chytilo to pečeň, obličky, pankreas... žiaľ, aj srdiečku sa ušlo. Nevylučujem problémy s trávením, zrejme ju bude trápiť diabetes. No a prípadné tehotenstvo... zatiaľ zabudnite, priveľký hazard. Podrobnejšie vám to vysvetlím zajtra, v ordinácii, dobre?"

     Kašlem na potomstvo, len nech žije! Zaber, miláčik, vráť sa ku mne, prosím...

     "Smiem sa na ňu pozrieť?"

     Aspoň trochu optimistickejší úškrn:

     "O chvíľu ju tadiaľto povezú ako kráľovnú. Mimochodom, dieťa nemalo šancu. Placenta bola potrhaná a plná zrazenín, funkčnosť pupočnej šnúry obmedzená. Plodu chýbali zdroje, nevyvíjal sa, odumrel..."

     Zabil ju hlad, v treťom miléniu, v civilizovanej Európe! Danielka naša... vzchop sa, sráč! Chlapi neplačú...

     "Mohol by som... vidieť aj... aj bábätko? Prosím!"

     Lekár zrozpačitie:

     "Ééé... to by som na vašom mieste nerobil. Ale ak veľmi chcete, skúste zajtra, na patológii. Snáď to... ho upravia."

     Ľavý hák, pravý zdvihák, direkt, ringový to už mal dávno odpískať, veď sotva stojím na nohách. Kto hodí uterák? Čo ma ešte trafí, kam? Kopanec do rozkroku?

     A zrazu ju tlačia späť na ARO. Je stále v narkóze. Útla, bezvládna, bezmocná, ako Šípková Ruženka... pohľad na ňu mi odšťaví mozog. Čert vie, ako som sa dostal do Lamača - preberiem sa až doma, pri telke. V očiach oceán, na stole obálka s logom Fatrabanky, vo vrecku pípa mobil. Práve prišla esemeska od Draka.

     Úder pod pás, rana do gulí! Dokážem rozmýšľať iba o Janke, no budem musieť vyliečiť traumu, čo vraždí kohosi iného, šialeného. Dement ma, samozrejme, nepresviedča odistenou devinou, akcia je rafinovanejšia - zákerné citové vydieranie, čistý hyenizmus. A na svedomí to má najlepší kamarát.

     Otvorím list od financmajstrov. Bleskovo ho preskenujem a uvedomím si, že teória relativity platí - predvčerom by ma rozradostil, ale teraz vo mne nevzbudí ani mikroskopickú emóciu. Slávnostne oznamujú, že zostatok spotrebného úveru je nula chechtákov a ich veľavážená inštitúcia voči mne neeviduje žiadne pohľadávky. Ako bonus núkajú repete, výhodné podmienky... ďakujem, nepotrebujem! Dlh za auto sme vyrovnali, firma kmitá ostošesť, no a možno začne peniažky konečne posielať aj Drak. Visí mi celý majetok, štyri tisícky. Ozaj, čo vlastne chcel?

     Čo asi? Klasika, vydedukujem to z jeho chaotickej, ufňukanej depeše. Vraj je na smrť zúfalý, strašne to dosral, zajebe sa... idiot. Nabetón čaká, že zavolám a budem ho utešovať, prípadne mu promptne na striebornej tácke venujem ďalšiu pôžičku. Ani nápad! Musím sa vyspať a dobiť baterky, veď ma vyžmýkal príšerný deň a hneď ráno pôjdem za Jankou. Do polnoci však stopro nezadrichmem... no nič, skúsim poprepínať bedňu. National Geographic, čosi z gréckej mytológie, Spektrum, putovanie tatranskou magistrálou, Eurosport, preteky motorových člnov v Abú Zabí, STV2, Večer v archíve, óda na socialistické školstvo, STV1, debata s arogantným buranom o zrušení amnestií jeho veľkého učiteľa a vzoru, Kontesa, Hra o Viky, prezentácia stávkovky uja Luxíka, History channel, dokument, Auschwitz-Birkenau... nie, nie, preč s tým! Tu už pomôže len chémia. Biele tabletky, rok po expirácii... dlabať na to, zhltnem dve. Pohár vody, posteľ... ešte silnú, kvalitnú, prívlastkovú hudbu, asi pinkfloyďákov. Áno, to je ono! Všetko pod slnkom ladí v dokonalej harmónii, ale nastupuje eklipsa. Obe strany Mesiaca sa mračia, svetlo je mŕtve, univerzu vládne temnota... snáď sa na nás pani Šťastena raz zase usmeje. Určite hej, vždy ťa odmení, ak ju neznechutíš luxíkovskými, kokaínovými, alkoholickými či inými umelými životabudičmi! Drogy a prachy sú smeti, poklady doluj z citov, lásky, priateľstva... hm, ako s kým. Jani, Danielka, idem za vami... stretneme... sa na... odvrá... tenej... stra... ne... Me...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

DOMOV

Dobré ráno: Česká ČSSD? Fico im rozprával o bordeli a prostitútkach

Českí sociálni demokrati zmenili šéfa.

KOMENTÁRE

Prepáčte, ploty ani zverochody nebudú, počkať musia aj výtlky

Málo sa sťažujú zdravotníci a hasiči, ktorí ten bodrel musia chodiť odpratávať?


Už ste čítali?